NAŠA SVADBA ♡ svadobný vyhľadávač
Slovenská svadba, jej zvyky a tradície
Svadba a naše tradície – pozrime sa na typickú slovenskú svadbu a jej zvyky.
V minulosti bolo uzavretie manželstva v živote človeka veľmi významnou udalosťou. Možno najdôležitejší prechodový rituál. Predstavovalo nielen spojenie muža a ženy za účelom nového potomstva, ale aj vznik príbuzenského vzťahu medzi rodinami.
A práve preto samotná svadba bola sprevádzaná množstvom rozmanitých zvykov, obradov a celým komplexom folklórnych obyčají.
Niektoré tradície viac menej zanikli, niektoré poznáme aj dnes, no vykonávajú sa už v zmenenej podobe. Konkrétne zvyky sa samozrejme líšili v závislosti od regiónu, niekedy aj od samotnej dediny. Taktiež sa menili pod vplyvom zmien spoločnosti.
Čo všetko sa dialo na tradičnej slovenskej svadbe?
Aké svadobné zvyky dodržiavali naši predkovia?
Skúsme sa na to pozrieť, ako prebiehala svadba za minulých čias a aké boli jej tradície. Čo všetko zo zvykov obnášala, čo sa muselo uskutočniť pred svadbou a aké zvyky sme mávali v minulosti na Slovensku?
SLOVENSKÉ SVADOBNÉ TRADÍCIE MINULOSTI
Uzavretie manželstva bývavalo v minulosti skôr dohodou medzi samotnými rodinami ako voľbou mladých ľudí. Prvým krokom boli priezvedy, na ktoré bola vyslaná staršia žena zo ženíchovej rodiny do domu nevesty. Jej úlohou bolo zistiť, či rodina by s uzavretím manželstva súhlasila.
Nasledovali pytačky. Tam už išiel do domu nevesty samotný ženích spolu so starším mužom s rodiny, napríklad s krstným otcom. Ak rodina nevesty dala súhlas, nasledovali zásnuby (zaručiny). Ich symbolom bolo vzájomné spojenie rúk a výmena darov.
V minulosti boli povinnosťou, ktorú stanovila cirkev, ohlášky. Tri nedele pred sobášom kňaz v kostole ohlasoval mená snúbencov. Počas tohto obdobia zvykla budúca nevesta nosiť partu alebo venček, ženích zas pripnuté pierko.
Rozlúčka so slobodou večer pred svadbou
Na svadobnú hostinu chodieval pozývať človek, ktorému bola určená táto úloha, tzv. zváč. Na znak toho, že pozvanie bolo prijaté, dostal zváč pohárik pálenky.
Večer pred sobášom sa obidvaja budúci manželia lúčili so slobodou. Kým ženíchovo lúčenie sprevádzala veselosť, pijatika a bolo uskutočňované väčšinou v krčme, lúčenie nevesty malo pochmúrnejší charakter a dialo sa u nej doma. Nevesta mala oplakávať svoje panenstvo a spolu s kamarátkami, družičkami vili pierka a venčeky a pri tom si spievali.
Ako vyzeral svadobný deň
Svadba sa v minulosti konala väčšinou na jeseň alebo v zime. Samotný svadobný deň v sebe niesol mnoho rituálov. Začal skoro ráno očistným kúpeľom a obliekaním nevesty.
Nie všade mal svadobný odev pre nevestu bielu farbu. Niekde obliekali nevesty do tmavých farieb, čiernej alebo fialovej s bohatými výšivkami. Nevesta mala mať na sebe kus odevu červenej farby ako ochranu pred urieknutím. Na hlave mala partu alebo veniec, kde bol použitý rozmarín ako symbol lásky, vernosti a šťastia.
Pripravená nevesta čakala na svojho ženícha. Jeho príchod do domu nevesty bol podľa zvyklostí rôznym spôsobom sťažovaný. Svadobčania mu kládli rôzne prekážky, alebo dávali mu otázky, na ktoré musel odpovedať, niekedy si musel nevestu odkúpiť. Prípadne mu boli ponúknuté „falošné nevesty.“
Až si ženích nevestu „zaslúžil,“ nasledovala odobierka. Tam veselosť vystriedal smútok nad odchodom z rodičovského domu.
Súčasťou bolo aj odprosenie rodičov, kde nevesta aj ženích prosili rodičov o odpustenie a ďakovali za výchovu. Končilo požehnaním od rodičov do manželstva.
Svadobný sprievod
Ku kostolu sa všetci svadobčania presunuli vo veľkom svadobnom sprievode. Postavenie jednotlivých členov bolo presne stanovené. Samotný sobáš v kostole prebiehal podobne ako dnes.
Po sobáši nasledovala svadobná hostina. Spravidla sa uskutočnila v dome nevesty a charakterizovala ju hojnosť jedla a pitia. Nemohli chýbať pokrmy z kohúta a zo sliepky, ktoré symbolizovali plodnosť. Mladomanželia jedli z jedného taniera a jednou lyžicou na znak toho, že už patria k sebe. Bohatosťou svadobnej hostiny rodina pred dedinou prezentovala vlastnú bohatosť, tým pádom aj určitý sociálny status.
Vienok sňať, a či hlávku sťať?
O polnoci sa zvykla svadobná oslava presunúť do domu ženícha, kde obrady pokračovali. Ženích musel nevestu preniesť cez prah. Tam ju vítala ženíchova mama.
Svadobné obrady vrcholili skladaním vienka, symbolom panenstva. Prvý družba sa pýtal nevesty známu otázku: „Vienok sňať, a či hlávku sťať?“ A nevesta na tretí krát s plačom odpovie, že vienok sňať.
Vienok sa dal dole šabľou (prípadne nožom alebo kosou) a družba rozplietol neveste vrkoč, ktorý nosili len slobodné dievčatá. Počas obradu družičky tancovali okolo a spievali.
Po zložení vienka nasledoval obrad uloženia nevesty a ženícha do spoločného lôžka. Tento obrad mal tiež svoje presne stanovené pravidlá a zvyky. Svadobná noc predstavovala skutočné spečatenie manželstva.
Čo sa dialo ďalšie dni
Svadba sa nekonala len v jeden deň, ako je tomu dnes. Mala svoje pokračovanie aj na druhý deň a aj ďalšie dni. Na druhý deň ráno sa konalo čepčenie nevesty. To už bolo úlohou vydatých väčšinou starších žien, ktoré ju takto symbolicky vítali medzi nimi.
Po čepčení sa tancoval venčekový tanec. S nevestou postupne tancovali všetci muži, ktorí jej za tanec dávali dary alebo peniaze.
Svadobná oslava sa končila rozdelením svadobného koláča (radostníka) medzi všetkých svadobčanov.
Nasledujúce dni svadobné zvyky pokračovali. Konali sa tzv. otrusky (poprávky). Chodievalo sa na prvé návštevy k mladomanželom, doniesol sa im ovos a iné dary. Niekedy k nim prišiel celý sprievod v maskách.
Veľký význam v minulosti mal aj prenes nevestinej výbavy (periny, vankúše, šaty, nádoby, niekedy aj obilie) do nového domu. Prenášali ho družičky, družbovia v rukách alebo sa prevážal na voze. Samozrejme pred zvedavými očami celej dediny.
Čo zostalo z tradičnej slovenskej svadby dnes?
Dnešné svadby už zďaleka neprežívame tak, ako ich prežívali naši predkovia. Svadba, jej zvyky a tradície sme si pozvoľna prispôsobili dnešnej dobe. Netrvajú už niekoľko dní, je to len jeden deň …s výnimkou pár slovenských regiónov シ
No stále je to jeden z tých najdôležitejších dní v živote.
Niektoré tradície si s úctou stále na svadbách robíme a niektoré sa vyskytujú takmer všade.
Záleží od typu svadby, od toho, akú si ju snúbenci želajú. No mnohí dajú prednosť čaru dávnych zvykov pred modernými prvkami.
Večer, možno častejšie aj pár dní pred svadbou sa stále robí rozlúčka so slobodou. Teraz však už nevesta nesmúti, zabaví sa aj ona s kamarátkami, však má na to dôvod.
Odobierka nevesty
A čo taká odobierka nevesty? Tá sa bežne robí aj dnes, aj keď má už len symbolický charakter. No vtipné prekážky, ktoré sa ženíchovi dávajú, môžu obrad odľahčiť a ľudí rozveseliť. Svadobný sprievod už nie je taký, ako v minulosti. Do kostola aj z kostola na hostinu sa presúva autami. No zvyknú sa autá ozdobiť a počas jazdy trúbiť, aby svet o svadbe vedel.
Na svadobnej hostine pred vstupom do sály ženích nevestu prenesie cez prah na rukách. Spoločne musia pozametať črepy z rozbitého taniera. A aj dnes sa bežne dodržiava, že mladomanželia jedia z jedného taniera. Alebo sa kŕmia navzájom. Typickým zvykom z minulosti, ktorý sa vo veľkom robí aj dnes je venčekový tanec, prípadne aj čepčenie nevesty. To sa zvykne realizovať na dnešných svadbách o polnoci.
A nie je to nič nezvyčajné, že celá svadba je vystrojená v duchu ľudovej nôty. Nevesta a ženích sa obliekajú do kroja a svadobná hostina je obohatená živou ľudovou muzikou. Svedčí to o tom, že Slováci si svoje tradície skutočne vážia.
Svadba a naše tradície - čo dodať na záver?
Či už budete robiť tradičné svadobné zvyky všetky, či len niektoré, ktoré sú bežné aj dnes ako odobierka nevesty, rozbíjanie taniera, prenášanie nevesty cez prah, jedenie polievky z jedného taniera. Samozrejmý prvý tanec mladomanželov, čepčenie, veselé sťahovanie podväzku a hádzanie kytice alebo tanec s nevestou…
Svadba je hlavne o emócii. O emócii lásky, úcty a vďaky.
Užite si tento svoj jedinečný deň naplno a vkročte do spoločného života s nádhernými spomienkami plnými radosti a nezabudnuteľnými momentami vášho jedinečného svadobného dňa ♡
Autor článku: Lucia & Kora, NAŠA SVADBA
Prekrásne emotívne fotografie nám poskytol a nádherne zachytil © Jozef Sádecký Photography